Trnava LTSER

DEIMS.iD: https://deims.org/fabf28c6-8fa1-4a81-aaed-ab985cbc4906
Koordinátor lokality: Ústav krajinnej ekológie SAV, v.v.i.

Prírodné pomery

Platforma LTSER Trnava lokalizovaná v západnej časti Slovenska s rozlohou 741 km² a počtom obyvateľov 132 524 je súčasťou Trnavského kraja.  Administratívne ju tvorí 44 vidieckych sídiel a jedno mestské sídlo Trnava, ktoré plní aj funkciu krajského mesta. Z hľadiska funkčnej typizácie majú vidiecke sídla poľnohospodársky charakter s obytnou, čiastočne rekreačnou funkciou. Z geomorfologického hľadiska územie tvoria dva základné geomorfologické celky – Podunajská nížina (časť Trnavská pahorkatina a Podunajská rovina) a Malé Karpaty. Centrálnu a južnú časť tvorí Podunajská nížina. Malé Karpaty vytvárajú severozápadný lem záujmového územia s najvyšším bodom Záruby (768 m n. m.). Najnižší bod LTSER platformy sa nachádza pri výtoku Váhu pri Šúrovciach (130 m n. m.) (Korec a kol., 1997). Podunajská nížina je budovaná neogénnymi ílmi, pieskami a štrkmi, ktoré v pahorkatinnej časti pokrývajú spraše a na nivách riečne usadeniny. Na spraše sa viaže výskyt černozemí, ktoré smerom k Malým Karpatom prechádzajú do hnedozemí a predstavujú najúrodnejšie pôdy Slovenska. V Malých Karpatoch, v pohorí jadrového typu, prevažujú druhohorné dolomity, vápence, neogénne zlepence a pieskovce s lesnými pôdami. Z hľadiska prírodných zdrojov v území dominuje orná pôda, ktorá s priaznivými klimatickými podmienkami vytvára vysoký potenciál pre rozvoj poľnohospodárstva. Poľnohospodárska výroba je špecializovaná na rastlinnú a živočíšnu výrobu. Rastlinná výroba je zameraná na pestovanie husto siatych obilnín, kukurice a slnečnice. Územie je významné aj z hľadiska vinohradníctva. Mnohé obce s bohatou tradíciou pestovania viniča sú súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty. Čiastočne je v území zastúpené ovocinárstvo a záhradkárstvo. Menší podiel majú trvalé trávne porasty a vodné plochy. V severnej časti územia je vysoký lesohospodársky potenciál. Lesné spoločenstvá sa vyznačujú zachovalou zonáciou a prirodzeným druhovým zložením. Najväčšie plochy zaberajú dubohrabiny a bučiny. Väčšina lesných celkov je koncentrovaná v katastrálnych územiach podhorských obcí a tvorí súčasť Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty s druhým stupňom ochrany. Ide o jediné veľkoplošné chránené územie na Slovensku s vinohradníckym charakterom. V záujmovom území sa nachádza sedemnásť maloplošne chránených území v treťom až piatom stupni ochrany, sedem prvkov NATURA 2000 a desiatky genofondových lokalít  a prvkov nadregionálnych, regionálnych a lokálnych ÚSES. 

História výskumu

Prvé krajinnoekologické výskumy na platforme LTSER Trnava boli realizované už v roku 1985 a boli zamerané na identifikáciu stretov záujmov a špecifikáciu krajinnoekologických problémov v okrese Trnava. Pre platformu bol vypracovaný krajinnoekologický plán ako aj regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES). Vo vybraných sídlach a lokalitách platformy boli realizované viaceré lokálne štúdie. Príkladom je obec Suchá nad Parnou, v ktorej sme aplikovali integrovaný prístup k hodnoteniu poľnohospodárskej krajiny a implementovali Agendu 21 a tiež vybudovali Prírodné environmentálne laboratórium na formálnu a neformálnu environmentálnu výchovu. V obciach ležiacich na povodí rieky Parná bola spracovaná štúdia na ekologizáciu hospodárenia. V obci Voderady sme spracovali krajinnoekologický plán a pre obec Križovany nad Dudváhom lokálnu Agendu 21. Na platforme LTSER Trnava sme realizovali viaceré sociologické prieskumy formou dotazníkov a riadených  rozhovorov. Ich cieľom bolo zapojiť do dlhodobého socio-ekologického výskumu rôzne skupiny obyvateľov. Príkladom takejto spolupráce bolo zapojenie starostov obcí, ochranárov, poľovníkov ale aj farárov a miestnych obyvateľov do riešenia problematiky straty biodiverzity, ohrozenia ekologickej stability, ohrozenia prírodného kapitálu či  hodnotenia kvality životného prostredia.

Výskumné plochy

Výskumnou plochou je celá LTSER platforma, t.j. všetkých 44 k.ú. vidieckych sídiel okresu Trnava a mesto Trnava. V území sa riešilo viacero významných projektov. K najvýznamnejším možno zaradiť:

RÚSES Trnava – v roku 2000 bol spracovaný metodický postup na tvorbu územných systémov ekologickej stability na regionálnej úrovni, ktorý bol následne testovaný na okrese Trnava. Na báze komplexného zhodnotenia krajinnotvorných zložiek boli zrealizované interpretácie (významnosť krajiny, ohrozenie a zaťaženie krajiny) a evalvácie (zhodnotenie krajinnoekologických problémov vyplývajúcich zo stretov záujmov) a následne návrhy pozostávajúce z kostry prvkov RÚSES (bioecentrá, biokoridory, interakčné a stabilizačné prvky) a návrhu ekostabilazčných opatrení.

V rokoch 2008 – 2010 bol na lokalite realizovaný projekt APVV Model reprezentatívnych geoekosystémov na regionálnej úrovni, ktorého hlavným cieľom bolo vypracovanie metodického postupu na identifikáciu a hodnotenie reprezentatívnych geosystémov na regionálnej úrovni za účelom vypracovania efektívnej stratégie ochrany prírody, biodiverzity a stability krajiny. Vedúcim projektu bola prof. Zita Izakovičová, PhD.

V rokoch 2012-2015 na lokalite Trnava pracoval tím pracovníkov Ústavu krajinnej ekológie SAV na výskume v rámci grantového projektu s názvom „Hodnotenie kvality životného prostredia vidieckych sídiel“. Vedúcou projektu bola RNDr. Milena Moyzeová, PhD. Hodnotenie kvality životného prostredia si vyžadovalo interdisciplinárny prístup od hodnotenia environmentálnych faktorov cez hodnotenie socioekonomických a sociálnych faktorov. Výskum bol zameraný na hodnotenie vplyvov ľudských aktivít  na krajinnú štruktúru a kvalitu sídelného prostredia, špecifikáciu indikátorov kvality a vnímanie a hodnotenie environmentálnych problémov dotknutými záujmovými subjektami.

V rokoch 2012 – 2017 na lokalite prebiehalo riešenie 7RP  EÚ OpenNESS – Funkčnosť prírodných kapitálov a ekologických služieb: od konceptu k reálnej aplikácii. Vedúcim projektu bola prof. Zita Izakovičová, PhD. Hlavným cieľom projektu bol rozvoj efektívnych metód pre hodnotenie ekosystémových služieb a ich aplikácia v reálnej praxi. Jedným z modelových území na testovanie  metodík bolo Mestské funkčné územie Trnava. Pre dané územie bol zhodnotený potenciál ako i dopyt pre poskytovanie ekosystémových služieb relevantných pre dané územie.

V rokoch 2023 – 2023 ÚKE SAV realizoval projekt ENVIRO+:  Podpora výskumno-vývojových aktivít jedinečného riešiteľského tímu, ktorý bol podporený zo štrukturálneho fondu. Projekt bol zameraný na hodnotenie prírodného kapitálu pre poskytovanie ekosystémových služieb, ale zároveň boli hodnotené aj limity a obmedzenia vyplývajúce zo súčasného využívania krajiny, z pozitívnych a negatívnych javov pre využívanie prírodného kapitálu. Súčasťou riešenia projektu bolo aj hodnotenie prírodného kapitálu  na platforme LTSER  Trnava.  

Študované parametre

Hodnotenie kvality životného prostredia realizovaného na platforme LTSER Trnava bolo založené na kombinácii objektívnych a subjektívnych prístupov. Objektívne prístupy vychádzali z hodnotenia kvalitatívnych ukazovateľov prvkov krajinnej štruktúry a z hodnotenia zastavanej časti sídiel cez vybrané indikátory a ich váhovanie, analýzu a hodnotenie sociálneho kapitálu a ľudského potenciálu. Subjektívny aspekt vychádzal z hodnotenia pocitovej stránky respondentov skúmanej na základe spokojnosti/nespokojnosti so súčasným stavom životného prostredia a kvalitou života vo vybraných vidieckych sídlach platformy Trnava. Sociologický prieskum bol realizovaný formou dotazníka a riadeného rozhovoru. V práci bolo využité množstvo dátových zdrojov a informácií z rôznych časových období, ktoré boli porovnávané na úrovni sídiel a sumarizované na úroveň platformy. Okrem dát z terénneho výskumu boli využité aj demografické dáta zo Štatistického úradu a dáta z Úradu geodézie a kartografie SR.

Od začiatku výskumu boli študované a hodnotené  nasledovné parametre:

• vlastnosti abiotických zložiek krajiny – geologický substrát, reliéf, hydrologické podmienky,  pôdne typy  a subtypy, klimatické podmienky,
• vlastnosti biotických zložiek krajiny – potenciálna a reálna vegetácia, druhy, spoločenstvá, biotopy, charakteristika živočíchov, ekosystémy a ekosystémové služby,
• prvky súčasnej krajinnej štruktúry,
• prvky terciárnej štruktúry krajiny – socioekonomické javy pozitívne súvisiace s ochranou prírody a krajiny, ochranou prírodných a kultúrno-historických zdrojov a zdrojov zdravia,
• prvky terciárnej štruktúry krajiny – socioekonomické javy negatívne –  primárne a sekundárne stresové faktory,
• vybrané demografické a socioekonomické charakteristiky obyvateľstva – celkový počet obyvateľov, pohyb obyvateľov, veková štruktúra, štruktúra obyvateľov podľa pohlavia, ekonomická skladba obyvateľov, zamestnanosť/nezamestnanosť, dochádzka do zamestnania, vzdelanostná štruktúra, národnostná štruktúra, náboženská štruktúra a environmentálne povedomie obyvateľov,
• štatistické indikátory sídelnej vybavenosti – školstvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, kultúra, šport, bytový a domový fond, predajne, technická vybavenosť, ostatná vybavenosť.

Výsledky a údaje

Výsledky krajinnoekologického a sociologického výskumu boli sumarizované do viacerých knižných publikácií.

Knižná publikácia s názvom „Hodnotenie kvality životného prostredia vidieckych sídiel“ (Moyzeová et al., 2015) prezentuje metodický postup hodnotenia kvality životného prostredia 44 vidieckych sídiel na platforme Trnava. Textové a grafické spracovanie publikácie je ukážkou prepojenia krajinnoekologického hodnotenia kvality životného prostredia so subjektívnym hodnotením. Tieto informácie bude potrebné v budúcnosti zahrnúť do plánovacích procesov rozvoja obcí udržateľným spôsobom s dôrazom na ochranu špecifických atribútov každého sídla individuálne.

Dosiahnuté výsledky:

• Hodnotenie sídiel na základe  antropogénnej premeny krajiny.
• Hodnotenie sídiel na základe zastúpenia a pozitívneho vplyvu pozitívnych socioekonomických javov na kvalitu životného prostredia.
• Hodnotenie sídiel na základe zastúpenia a negatívneho vplyvu stresových faktorov na kvalitu životného prostredia.
• Súhrnné hodnotenie kvality životného prostredia vidieckych sídiel.

Monografia s názvom „Model reprezentatívnych geoekosystémov na regionálnej úrovni“  (Izakovičová et al., 2011) prezentuje  novú koncepciu ochrany prírody, ktorá je založená na vytváraní a ochrane reprezentatívnych geoekosystémov. Strategickým cieľom definovania reprezentatívneho geoekosystému je: určiť reprezentatívny geoekosystém pre každú územnú jednotku na danej hierarchickej úrovni – regionálny princíp a  určiť reprezentatívny výskyt pre každý typ geoekosystému – typologický princíp. Zoznam typov reprezentatívnych geoekosystémov by mal slúžiť ako ekologicky podložený systematický rámec pre vyhlasovanie nových chránených území (podľa analýzy nedostatočne chránených reprezentatívnych geoekosystémov), ako aj pre návrh biocentier územného systému ekologickej stability. Nový prístup k ochrane prírody je založený nielen na ochrane foriem života, ale aj na ochrane životných podmienok.

Monografia s názvom „Ekologizácia hospodárenia v povodí Parnej“ (Izakovičová et al., 2001). Publikácia predstavuje metodický postup na ekologizáciu hospodárenia v krajine, ktorého cieľom je zosúladenie socioekonomického rozvoja s ochranu zdrojov a potenciálov územia. Za základné princípy ekologizácie hospodárenia sa považujú: a) ochrana biodiverzity,  ochrana  prírody a stability krajiny, b) ochrana prírodných zdrojov a c) ochrana životného prostredia. Metodický postup je prezentovaný v povodí toku Parná, ktorá tvorí hlavnú riečnu os okresu Trnava.

Výskum na platforme LTSER bol financovaný z viacerých projektov, prevažne projektov agentúry VEGA, a APVV. Vybudovanie Prírodného environmentálneho laboratória v obci Suchá nad Parnou bolo financované z projektu cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Rakúskom. Projekt EÚ 7RP OpenNESS bol financovaný z Európskej únie. Výsledky výskumu boli publikované vo viacerých monografiách a článkoch.

Publikácie

Altmannová, M., Hrnčiarová, T., Izakovičová, Z., Moyzeová, M., Rózová, Z. (1999): Ekologické hodnotenie poľnohospodárskej krajiny na príklade katastrálneho územia Voderady. In Krajinnoekologické plánovanie na prahu 3. tisícročia. Editor Tatiana Hrnčiarová, Zita Izakovičová. – Bratislava : Ústav krajinnej ekológie SAV, 1999, s. 309-312.

Cibira, P., Izakovičová, Z., Moyzeová, M., a Štefunková, D.,  Adamčeková, E., Miklošovičová, Z. (2005): Učíme sa navzájom: manuál – Handbuch = Wir lernen einander. Bratislava. Ústav krajinnej ekológie SAV, 2005. 160 s. ISBN 80-969272-1-3.

Grambličková, V., Vittek, R., Škodová, M., Rábeková, Ľ., Izakovičová, Z., Moyzeová, M., Halada, Ľ., Štefunková, D., Dobrovodská, M., Grotkovská, L., Krnáčová, Z., Imrichová, Z., Kenderessy, P. (2002): Lokálna agenda 21 obce Križovany nad Dudváhom. Bratislava: Ústav krajinnej ekológie SAV, 2002. 97 s. Dostupné na internete: http://www.krizovany.sk/web/storage/la21.pdf.

Hrnčiarová, T., Izakovičová, Z., Moyzeová, M., Rózová, Z.  (2000): Ecological evaluation of the agricultural landscape: Case study of the cadastral territory of Voderady. In Ekológia (Bratislava) : international journal for ecological problems of the biosphere, 2000, vol. 19, supplement 2, p. 276-284.

Hrnčiarová, T., Izakovičová, Z., Moyzeová, M. (2000): Krajinnoekologický plán poľnohospodárskej krajiny (Voderady). In Krajina – človek – kultúra : 5. celoslovenská konferencia so zahraničnou účasťou. Editor Peter Jančura. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2000, s. 21. ISBN 80-88850-33-9.

Izakovičová, Z.,  Moyzeová, M. (2007): Aplikácia integrovaného prístupu k hodnoteniu poľnohospodárskej krajiny na príklade vidieckeho sídla Suchá nad Parnou. In Acta Environmentalica Universitatis Comenianae, 2007, roč. 15, č. 2, s. 35-48. ISSN 1335-0285.

Izakovičová, Z., Hrnčiarová, T., Moyzeová, M. (2001): Ekologizácia hospodárenia v povodí Parnej (príklad miestnej Agendy 21). In Životné prostredie: revue pre teóriu a starostlivosť o životné prostredie, 2001, roč. 35, č. 1, s. 31-36. ISSN 0044-4863.

Izakovičová, Z., Moyzeová, M. (2002): Implementácia trvalo udržateľného rozvoja na príklade vidieckeho sídla Suchá nad Parnou. In Slovensko 10 rokov po Riu : uplatňovanie Agendy 21 v SR. Editor Izakovičová Zita. Bratislava: Ústav krajinnej ekológie SAV, 2002, s. 58-64.

Izakovičová, Z., Miklós. L., Moyzeová, M. a kol. (2011): Model reprezentatívnych geoekosystémov na regionálnej úrovni. Ústav krajinnej ekológie SAV, 86 s. ISBN 978-80-89325-20-7.

Izakovičová, Z., Butášová, Z., David, S., Dobrovodská, M., Halada, Ľ.,  Hrnčiarová, T., Grotkovská, L., Imrichová, Z., Liška, M., Kenderessy, P., Košovič, P., Krnáčová, Z., Moyzeová, M., Petrovič, F., Šúriová, N., Štefunková, D., Trnka, A., Vittek, R. (2001): Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Trnava. Bratislava: Ústav krajinnej ekológie SAV. 287  s.

Izakovičová, Z., Hrnčiarová, T., Moyzeová, M., Miklós, L., Grambličková, V., Ilavská, B., Klescht, V., Lazúr, R., Liška, M., Pašková, M., Pauditšová, E., Valková, D. (2001): Ekologizácia hospodárenia v povodí Parnej: Lokálna Agenda 21. Bratislava: Združenie Krajina 21, 2001. 185 s. ISBN 8096839608.

Izakovičová, Z., Moyzeová, M., Oszlányi, J. (2010): Problems in agricultural landscape management arising from conflicts of interest – a study in the Trnava region, Slovak Republic. In Innovations in European Rural Landscapes. – Heidelberg-Dordrecht-London-New York: Springer, 2010, s. 77-95. ISBN 978-3-642-04171-6. Dostupné na: https://doi.org/10.1007/978-3-642-04172-3-6.

Izakovičová, Z., Moyzeová, M. (2006): Strategy of the sustainable development of the Parná river catchments. In Ekológia (Bratislava) : international journal for ecological problems of the biosphere, 2006, vol. 25, suppl. 1, p. 85-95.

Izakovičová, Z., Moyzeová, M. (2001): Hodnotenie socioekonomických javov v povodí Parnej. In Geografie: sborník prací Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity. XII. – Brno: Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity, 2001, s. 63-67.

Izakovičová, Z., Moyzeová, M. (2011): Hodnotenie dôsledkov zmien a návrh manažmentu trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárskej krajiny obce Horné Orešany. In Ekologické štúdie: Vedecký časopis venovaný aktuálnym problémom ekológie, krajinnej ekológie a príbuzných vedných disciplín, 2011, roč. 2, č. 1-2, s. 62-71. ISSN 1338-2853.

Izakovičová, Z.,  Moyzeová, M. (2019): Model of the representative geoecosystem at regional level. In Ekológia Bratislava): International journal for ecological problems of the biosphere, 2019, vol. 38, no. 4, p. 392-400.  ISSN 1335-342X. Dostupné na: https://doi.org/10.2478/eko-2019-0029 

Izakovičová,  Z.,  Miklós, L., Miklósová, Viktória (2017): Integrative assessment of land use conflicts. In Sustainability, 2018, vol. 10, iss. 9, art. no. 3 270, p. 1-30. ISSN 2071-1050.

Izakovičová,  Z.,   Mederly, P., Petrovič, F. (2017): Long-term land use changes driven by urbanisation and their environmental effects (example of Trnava city, Slovakia). In Sustainability – open access journal [serial], 2017, vol. 9, no. 9, article no. 1 553. ISSN 2071-1050.

Izakovičová,  Z.,    Bezák, P., Mederly, P., Špulerová, J. (2017): Uplatňovanie konceptu ekosystémových služieb v plánovacej a riadiacej praxi v Slovenskej republike – výsledky projektu OpenNESS na prípadovej štúdii Trnava. In Životné prostredie: revue pre teóriu a starostlivosť o životné prostredie, 2017, roč. 51, č. 4, s. 198-204. ISSN 0044-4863.

Mederly, P.,  Bezák, P., Izakovičová,  Z.,  Dobrucká, A.,  Lieskovský, J.,  Halabuk, A. (2017): Vybrané metódy hodnotenia ekosystémových služieb – projekt OpenNess a prípadová štúdia. In Životné prostredie: revue pre teóriu a starostlivosť o životné prostredie, 2017, roč. 51, č. 4, s. 205-212. ISSN 0044-4863.

Izakovičová, Z., Miklós, L., Špulerová, J.  Dobrovodská, M., Halada, Ľ., Raniak, A., Dick, J. (2024): Data collection for assessment of the natural capital at the regional level: case study of LTSER Trnava region In Environmental Sciences Europe, 2024, vol. 36, article no. 65. ISSN 2190-4715. Dostupné na: https://doi.org/10.1186/s12302-024-00894-w (313011BVY7).

Moyzeová, M. (2009): Využitie moderných didaktických pomôcok v environmentálnej výchove. In Fyzickogeografický sborník 7 : fyzická geografie a trvalá udržitelnost. Editor Vladimír Herber. – Brno : Masarykova univerzita – Přírodovědecká fakulta : Česká geografická společnost, 2009, s. 177-182. ISBN 978-80-210-5077-8. (Fyzická geografie a trvalá udržiteľnosť).

Moyzeová, M., Izakovičová, Z. (2016): Attitudes of the involved subjects to the issue of biodiversity conservation in the protected area of the Malé Karpaty Mts. (results of personal interviews). In Ekológia (Bratislava) : international journal for ecological problems of the biosphere, 2016, vol. 35, no. 4, p. 392-400. (2015: 0.251 – SJR, Q3 – SJR). (2016 – SCOPUS). ISSN 1335-342X.

Moyzeová, M., Izakovičová, Z. (2018): Perspektívy rozvoja vidieckych sídiel v okrese Trnava z pohľadu rímskokatolíckych kňazov (výsledky sociologického prieskumu) [ PERSPECTIVES OF DEVELOPMENT OF RURAL SETTLEMENTS IN TRNAVA DISTRICT FROM THE POINT OF VIEW OF ROMAN CATHOLIC PRIESTS (RESULTS OF SOCIOLOGICAL RESEARCH)]. In Geografické informácie/Geographical Information, 2018, roč. 22, č. 1, s. 346-359. ISSN 1337-9453.

Moyzeová, M. (2014): Hodnotenie vplyvu vybraných hospodárskych odvetví na kvalitu životného prostredia vidieckych sídiel okresu Trnava (výsledky anketového prieskumu so starostami obcí) [Impact assessment of selected economic sectors to the environmental quality of rural settlements of the Trnava district (results of a poll survey of mayors). In Ecological Studies – peer-reviewed journal which focused current problems of ecology, landscape ecology and other scientific discipline]. In Ekologické štúdie : Recenzovaný vedecký časopis venovaný aktuálnym problémom ekológie, krajinnej ekológie a príbuzných vedných disciplín, 2014, roč. 5, č. 2, s. 18-28. ISSN 1338-2853.

Moyzeová, M. (2019): Kultúrne pamiatky pri hodnotení kvality životného prostredia vidieckych sídel v okrese Trnava [Cultural monuments in the assessment of the environmental quality of rural settlements in Trnava district]. In Životné prostredie : revue pre teóriu a starostlivosť o životné prostredie, 2019, roč. 53, č. 1, s. 26-31. ISSN 0044-4863. Dostupné na internete: <https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=journal-list&journal_no=58> (Vega 2/0078/18 : Research of biocultural values of landscape/Výskum biokultúrnych hodnôt krajiny)

Moyzeová, M. a kol. (2015): Hodnotenie kvality životného prostredia vidieckych sídiel (na príklade vidieckych sídiel okresu Trnava). Ústav krajinnej ekológie SAV, 2015. 280 s. ISBN 978 80-89325-26-9.

Moyzeová, M. (2010): Evaluation of the life quality in rural residences (results of a sociological investigation). In Landscape ecology – methods, applications and interdisciplinary approach. – Bratislava : Institute of Landscape Ecology Slovak Academy of Sciences, 2010, p. 219-235. ISBN 978-80-89325-16-0.

Moyzeová, M. (2015): Význam a hodnotenie estetickej stránky v evaluácii kvality života ( z pohľadu starostov vidieckych sídiel okresu Trnava a z výsledkov expertného posúdenia vybraných ukazovateľov) [Meaning and assessment of aesthetic side in the evaluation of life quality (in terms of mayors of rural settlements Trnava district and the results of expert assessment of selected indicators. In Ecological Studies – Per-reviewed journal which focused current problems of ecology, landscape ecology and other scientific discipline]. In Ekologické štúdie : Recenzovaný vedecký časopis venovaný aktuálnym problémom ekológie, krajinnej ekológie a príbuzných vedných disciplín, 2015, roč. 5, č. 2, s.

Moyzeová, M. (2012): Trvalo udržateľný rozvoj a kvalita životného prostredia vidieckych sídel [Sustainable Development and Environmental Quality of Rural Settlements. In The Environment : revue for theory and care of the environment]. In Životné prostredie : revue pre teóriu a starostlivosť o životné prostredie, 2012, roč. 46, č. 4, s. 180-185. ISSN 0044-4863.

Moyzeová, M.,  Izakovičová, Z. (2013): Príklad netradičnej formy environmentálnej výchovy [An Example of non-traditional forms of environmental education. In Ecological Studies – Peer-reviewed journal which focused current problems of ecology, landscape ecology and other scientific discipline]. In Ekologické štúdie : Recenzovaný vedecký časopis venovaný aktuálnym problémom ekológie, krajinnej ekológie a príbuzných vedných disciplín, 2013, roč. 4, č. 1, s. 58-64. ISSN 1338-2853. Štefunková, D., Dobrovodská, M., Kanka, R., Krnáčová, Z., Bezák, P., Boltižiar, M., David, S., Dramstad, W., Ďugová, O., Fjellstad, W., Gajdoš, P., Halada, Ľ.,  Hreško, J., Izakovičová, Z., Kalivoda, H., Kalivodová, E.,  Kenderessy, P., Krištín, A., Majzlan, O., Moyzeová, M., Petrovič, F., Stašiov, S., Šteffek, J., Vagačová, M. (2011): Atraktivita Malokarpatskej krajiny s dôrazom na historické agrárne štruktúry a biodiverzitu [Elektronický zdroj]. Bratislava : Ústav krajinnej ekológie SAV, 2011. 184 s. ISBN 978-80-89325-22-1.